Predstavitelia klubu

Do Stráž som prišiel v 2. roku vojenskej základnej služby v roku 1973 do mužstva, ktoré prežívalo svoje najlepšie obdobie, do veľmi dobrej partie. Ako veľmi malá mestská časť sme dokázali konkurovať všetkým prímestským klubom , vrátane Popradu. Neskôr prišli horšie časy. Futbalové kluby Matejovce , Spišská Sobota aj Veľká zanikli a pri meste Poprad ostali len Stráže… Vďaka až fanatizmu niekoľkých ľudí zo Stráž sme dokázali udržať futbal až dodnes. „Funkcionárčiť“ som začal ešte ako aktívny hráč cca v r.1980 a ostalo to vo mne až dodnes. Už je tomu 40 rokov.. Futbal a mladých ľudí okolo neho mám rád dodnes a dúfam, že aj oni mňa. Verím, že za pomoci mesta a príchodu nových ľudí nastanú pre náš klub znova lepšie časy.

Od malého chlapca až po súčasnosť som zostal verný Strážskemu futbalu a svoj voľný čas som venoval jeho zachovaniu a rozvoju, od roku 1973 do 1991 ako hráč a od 1985 až do súčasnosti ako funkcionár a tréner prevážne mládežníckych mužstiev. Zažil som aj ako hráč aj ako funkcionár vzostupy a pády Strážskeho futbalu, no vždy sa našli zanietenci, ktorí svojou aktivitou a obetavosťou zachovali existenciu futbalu v tejto mestskej časti, v ktorej ako jedinej a poslednej ešte futbal existuje. Verím, že aktivitou mladej generácie priaznivcov Strážskeho futbalu svitá na lepšie časy.

Vo futbale som preto, lebo som mu obetoval celé svoje detstvo a stále ho mám v srdci. Futbalovo najviac vďačím trénerovi Alexandrovi Bochynovi, ktorý mak ako 5 ročného prijal do prípravky Chemlonu Humenné a odvtedy som si futbal zamiloval. Táto hra mi dáva emócie, radosť a hlavne vzťahy. Spoznal som cez neho veľa úžasných ľudí. Čo by som chcel vo futbale dosiahnuť? Tak ako každý tréner sa chcem vzdelávať a napredovať. To kam sa dokážem posunúť ukáže až čas. Mojím cieľom je byť pre deti oporou a druhým otcom. Túžim, aby sa deťom odovzdali správne morálne hodnoty, ktoré sú potrebné pre ich rast. Chcem aby futbal spájal a vytváral kamarátske vzťahy na celý život.

Futbalu som venoval väčšinu doterajšieho života, či už ako zamestnanec futbalového štadióna v Poprade – Veľká, alebo ako tréner. Moje trénerské začiatky siahajú do roku 1997, keď som začal vypomáhať Stanovi Michlíkovi, vtedajšiemu trénerovi žiakov FK Poprad. Futbal ako taký ma svoje vyhradené miesto aj u nás v rodine. Budem rád, ak v tomto klube znova nájdem radosť a vášeň, ktorú mi futbal prostredníctvom hráčov ponúkal. Chcem pracovať s ľuďmi, s ktorými si rozumiem.

Futbal je môj životný štýl, spôsob sebarealizácie, vyjadrenia sa a prostriedkom napĺňania si životných cieľov, či snov. Sny sú najlepším palivom na našej ceste. Je to u mňa síce beh na dlhé trate, no som presvedčený, že futbal v konečnom dôsledku je spravodlivý a skôr, či neskôr vám vráti v akejkoľvek podobe to, čo ste mu odovzdali a obetovali. Som vďačný za proces a výsledky mojej práce výchovy nielen šikovných futbalistov, ale hlavne slušných ľudí.

Vďaka otcovi, ktorý bol vyše dve desaťročia predsedom klubu v mojej rodnej obci som pri futbale od detstva. Formovalo ma množstvo trénerov, resp. funkcionárov, za čo som im vďačný. Futbal je pre mňa priestor, kde som spoznal množstvo ľudí, čo je pre mňa zároveň aj najvzácnejší dar získaný od tejto najpopulárnejšej hry na svete. Mojím hlavným cieľom je budovať kultúrne prostredie a pričiniť sa o to, aby futbal prinášal radosť. Snívam o tom, aby samotný zápas bol naozajstnou hostinou, kde si domáci súper uctí hosťujúceho v každom smere. Potom sa takýmto spôsobom bude medzi ľuďmi vytvárať jednota…

Futbal mám strašne rád. Zažil som vďaka nemu veľa nezabudnuteľných okamihov. Splnil som si svoj sen hrať prvú ligu.

Ako dedinský chlapec mi futbal v mladosti prirástol k srdcu. S futbalom som prešiel celé Slovensko, spoznal som veľa ľudí, našiel si veľa priateľov. Vidím v ňom nielen 22 chlapcov behať za 1 loptou, ale ďaleko viac. Je to o predvídaní, zodpovednosti, spoľahnutí sa jeden na druhého, ochote pracovať pre iných, ale i o sebapoznávaní, prekonávaní svojich limitov, disciplíne a o plnení si svojich snov! Mojou túžbou je, aby deti, ktoré futbalovo vediem, sa na každý tréning tešili, aby medzi chlapcami vznikali naozajstné priateľstvá, aby prevládala radosť na tréningu a aby sa deti cítili potrební a milovaní okolím. Ak dosiahneme toto, tak je to moje najväčšie futbalové víťazstvo!

Futbal je a bude jednou z dôležitých častí môjho života. Priniesol mi mnoho zážitkov, spomienok a priatelov, ale aj skúseností a ponaučení či už v športovom, ale aj v súkromnom živote.

Je dôležité odovzdať tieto skuseností mládeži, aby im následne pomohli v ich ďalšom rozvíjaní…