Trápi to všetkých nás. Všetkých tých, ktorí pôsobia vo futbale. Vetrovka nehorela iba mladému fanúšikovi z Trnavy. Horela každému jednému chlapcovi, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom zaujíma o futbal. Horela Tvojmu synovi či dieťaťu Tvojho kamaráta. Kam sme sa to dostali? Prečo je to tak?
Veľmi veľa článkov sme už všetci zachytili v médiách. Myslím, že by na túto špinu z nedele mal zareagovať každý jeden z nás pôsobiacich vo futbale. Je jedno, či si funkcionár, tréner, hráč či divák. A je jedno, akým spôsobom. Všetci! Aby zlo dostalo po papuli!
Kam sme sa to dostali? Zamýšľal som sa nad tým od nedele v čase voľných chvíľ. Vyšla mi jednoduchá odpoveď. Chýba nám radosť. Radosť z hry a s tým spojený úsmev. Keď nie je sloboda a správne konanie, rozhodnutia nemôžu byť správne.
Ty, MAJITEĽ klubu v profesionálnom futbale, chceš riadiť všetko a dávaš zodpovednosť, avšak nie dostatok kompetencií. Ty, šéfko klubu v amatérskom futbale, sa málo zaujímaš o deti, prioritou je pre Teba fungovanie družstva dospelých.
Ty, FUNKCIONÁR v profi futbale, máš málo odvahy biť sa za svoje myšlienky smerom k nadriadenému. Si nezdravo poslušný. Ty, funkcionár v amatérskom futbale, nedostatočne horíš pre mládežnícky futbal.
Ty, TRÉNER v profesionálnom futbale, pri práci s mladými použiješ desiatky pomôcok, deti majú často dospelácky tréning, avšak poriadne sa počas tréningu neusmejú. Ty, tréner detí v amatérskom futbale, negatívne pôsobíš na deti. Svoje problémy často prenášaš na deti a pritom si vzhľadom na neadekvátne ohodnotenie tak krátko s nimi.
Ty, HRÁČ v profesionálnom futbale, si vzorom pre deti. Vieš sa s pozitívnym prístupom zastaviť pri okoloidúcom mladom hráčovi z klubu a porozprávať sa s ním? Ty, futbalista z amatérskeho futbalu, koľko vulgarizmov použiješ počas zápasu? Toto má sledovať Tvoje dieťa z tribúny?
Ako človek, ktorý je zapálený pre futbal, som vymenoval z môjho pohľadu najväčšie slabosti futbalových činovníkov. Pri písaní týchto riadkov sa nestarám o to, kto si to prečíta a aký bude jeho pohľad. Ide mi o to, aby sa každý zastavil a porozmýšľal nad svojím pôsobením na pozícii, ktorú momentálne vykonáva. Prečo je to tak? Podľa mňa je potrebné vrátiť úsmev do spoločnosti vrátane futbalu. Nemôžeme byť chladnými voči zlu či ťažkým chvíľam. Chceme byť ako dnešný moderný človek? Napr. zomrie mu blízky človek, na sociálne siete nahodí 150 smajlíkov, avšak slzu nevyroní.
Poďme naspäť k športu. Poďme sa vrátiť k podstate futbalu. Poďme z futbalu spraviť opäť hru, ktorá nech opäť prináša úsmev. A potom sa to story z Trnavy nebude opakovať. Ja tomu verím!
Martin Pohlod
manažér mládeže ŠK Zemedar Poprad – Stráže
